Sanácia kostolov má mnohé špecifiká

Kostoly a sakrálne pamiatky sú pýchou obcí, dedín a miest. Dodávajú charakter miestu, kde sa nachádzajú. Sú často dôležitou súčasťou kultúrneho, spoločenského a cirkevného života. Práve z týchto dôvodov ich treba zachovávať v čo možno najlepšom stave. S úctou k histórii, no zároveň s možnosťou využiť najmodernejšie technológie na to, aby si zachovali svoju pôvodnú krásu a funkčnosť čo možno najdlhšie.

Kostoly a stavby podobného charakteru majú svoju históriu. Tie staršie sa stavali pred mnohými desiatkami rokov v období, kedy stavebné technológie korešpondovali s dobou. Využitie tradičných materiálov či absencia kvalitných hydroizolácií, nedostatočná ochrana stavieb pred vlhkosťou sa časom začínajú prejavovať v nevyhovujúcom stave celej stavby.

"Pri pamiatkach, akými sú kostoly, je vlhkosť a nevhodné vnútorné prostredie
najčastejšou príčinou hľadania riešení, akými objekt zachrániť."

Na murované stavby pôsobia mnohé faktory

Často sa pri stavbách kostolov stretávame s vlhkosťou, ktorú je nutné odstrániť. Príčin jej vzniku je hneď niekoľko. Pri stavbách, akými sú kostoly, ktoré vznikali v minulosti, je len otázkou času, kedy sa prejaví „zub času“ a bude nutné stavbu opraviť. Pri vlhkosti však ide často aj o stratu opornej funkcie múrov. Keď je spodná časť stavby vlhká, prípadne podmáčaná vzlínaním, treba situáciu riešiť bezodkladne.

Stavba je denne vystavovaná poveternostným podmienkam a musí im odolávať. Voda a vlhkosť vniká do muriva v rôznych formách. Topiaci sa sneh či úhrny zrážok majú za následok vniknutie vody do obvodových konštrukcií. Na základy zasa pôsobí podzemná či podpovrchová voda, ktorá môže tlakom vzlínať do základov. Takéto premáčanie sa postupne šíri a narúša väčšie časti muriva.

Rozdielna teplota vo vnútri a vonku spôsobuje kondenzáciu vodných pár. Toto všetko sa prejaví na povrchu muriva, no hneď ako situáciu začneme riešiť, zistíme, že nejde len o povrchovú či estetickú záležitosť. Neriešený stav má často za následok závažnejšie poruchy, ktoré môžu byť pre stavbu deštruktívne.
Pri sanácii kostolov je nutné myslieť na čo najrýchlejšiu opravu už pri náleze vlhkých máp na omietke. Čím skôr sa začne s opravou, tým je vyššia šanca zachrániť objekt a uchovať ho pre ďalšie generácie. Pracovné postupy sú v súčasnosti na vysokej úrovni a bez nutnosti využitia náročných technológií. Riešenie je naopak jednoduché a efektívne.

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

Vlhkosť v stenách a omietkach sa prejavuje:
- stopami vlhkosti na povrchu vonkajšej aj vnútornej omietky
- odlupovaním a drobením farby
- odpadávaním a praskaním omietky
- vytvorením zasolených škvŕn a stmavnutia na povrchu omietky
- zhoršením tepelnej izolácie – vytvorenie tepelných mostov – vyššia spotreba energie
- urýchlenou tvorbou plesní
- rozvojom škodlivých baktérií, okrem plesní vznikajú baktérie, sinice, huby, riasy a iné bakteriálne organizmy
- zápachom
- zhoršením kvality všetkých drevených predmetov vo vnútri stavby

 

        

 

V akom stave je budova?

Pri pamiatkach, akými sú kostoly, je nutné zistiť rozsah a mieru poškodenia objektu vlhkosťou. Pre tento účel je možné vypracovať prieskum vlhkosti, ktorý nám prinesie konkrétne parametre a rozsah škôd, ktoré treba sanovať. Pri kostoloch a historických objektoch sú zásahy podmienené dodržiavaním pravidiel spadajúcich pod pamiatkový úrad. Prieskum vlhkosti je prvým krokom na získanie prehľadu o situácii a pomôckou na presné určenie metódy, ktorou je optimálne objekt sanovať.

Cenová kalkulácia je ďalším krokom, ktorý treba zvážiť. Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je na mieste vyberať sanačnú metódu len s ohľadom na čo najnižšiu cenu. Ide o záchranu kultúrnej pamiatky a je dôležité vybrať metódu, ktorá ponúka dlhodobé riešenie. Návrh vhodnej metódy sanácie by mal zohľadňovať konkrétne podmienky prostredia, charakter stavby a technické možnosti.
Vzhľadom na historickú hodnotu objektu kostola, a teda aj muriva, je nutné využiť metódy, ktoré sú čo najmenej invazívne a je na mieste citlivo zohľadniť priebeh celej sanácie.

Sanačné metódy na odstránenie vlhkosti

Nepriamymi metódami sa môžeme pokúsiť odvádzať vodu smerom od objektu pomocou úpravy terénu. Odkopaním a vyspádovaním okolia stavby smerom od nej alebo vytvorením siete drénov, ktoré znížia hladinu podzemnej vody eliminujeme vlhkosť prichádzajúcu zospodu stavby.

Ďalšou možnosťou je vysušovanie objektu zvnútra vetraním. Efektívnejším riešením je nútené vysušovanie ústredným kúrením alebo zdrojom tepla. Cieľom je zvýšiť teplotu konštrukcie.
Priame metódy ponúkajú škálu mechanických metód na zabránenie prenikaniu vlhkosti. Najčastejšie ide o vkladanie hydroizolačných pásov do muriva, podrezávanie muriva, injektovanie muriva zmesami na vysušovanie muriva. Niektoré metódy sú finančne, časovo a technologicky veľmi náročné.

"Optimálnou metódou, ktorá spadá pod priame metódy, je využitie sanačných sušiacich omietok,
mált a náterov. Sanácia povrchu muriva je jednoduchá a efektívna."

Pri stavbách, akými sú kostoly a historické objekty, je nutné k sanácii pristupovať citlivo a optimálne. Práve v takýchto prípadoch sa uplatní sanačná omietka Murexin-Kemasan. Kvalita všetkých sanačných omietok Murexin-Kemasan je v súlade s požiadavkami normy EN 998-1-2004 pre triedu R (sanačná malta).

Výhody sanačných omietok

Objekty, ktoré nemajú hydroizoláciu alebo ju majú poškodenú, sú vystavené vplyvu kapilárnej vlhkosti. Táto vlhkosť prenáša soli z okolia do steny. Soli sa postupne dostávajú do omietky a nakoniec spôsobujú jej rozklad (zväčšený objem v dôsledku kryštalizácie a mechanických poškodení omietky). Kvôli hygroskopickým vlastnostiam soli, existuje trvalá interakcia medzi soľou a vlhkosťou z ovzdušia. Tento mechanizmus umožňuje, aby sa soľ rozšírila na celú štruktúru, čím sa rozširuje tiež vlhkosť. Trvanlivosť a odolnosť opravovaného povrchu voči soliam sa dosiahne nahradením klasickej omietky alebo použitím sanačnej omietky. Zvlášť dôležitý je typ opravnej omietky alebo kvalita plniva. Povrch steny opravovanej sanačnými omietkami nebude už vykazovať tmavé škvrny v dôsledku vlhkosti, omietka sa nebude odlamovať a náter sa nebude šúpať. Náter aplikovaný na sanačné omietky musí byť priepustný pre vodné pary (vápno, silikát, silikón). Sanačné omietky obnovujú rovnováhu teploty a prenikania v stene.

Sanačná omietka má vhodne nastavenú vysokú otvorenú pórovitosť a úroveň vnútornej hydrofobizácie, čo obmedzuje prienik kvapalnej vody cez omietku na jej povrch. Vysoká otvorená pórovitosť zasa zaisťuje veľmi nízky difúzny odpor omietky proti prenikaniu vodnej pary. Vysoká priepustnosť sanačného systému vytvára priaznivé podmienky na odvod vlhkosti z muriva vo forme vodnej pary a na vysychanie muriva.
Soli, ktoré masívne poškodzujú bežné omietky, sa v sanačnej omietke postupne ukladajú v jej veľkom pórovom systéme. Obmedzený prestup kvapalnej vlhkosti a veľký priestor na ukladanie solí tak zabezpečia, že povrch omietky ostáva dlhodobo bez viditeľných prejavov vlhkostí a porúch. Správna sanačná omietka teda nie je tesniaca, nepriedušne uzatvorená omietka.

 

   

Aké parametre spĺňajú sanačné omietky?

• Minimálna kapilárna nasiakavosť, ktorá bráni transportu vody a solí vo vrstve omietky
• Minimálny difúzny odpor omietky umožňujúci difúziu vodnej pary von z muriva, t. j. nezvyšovanie osmotického tlaku a vytláčanie vlhkosti vyššie v stene
• Odolnosti proti pôsobeniu expanzných síl vplyvom rekryštalizujúcich solí, t. j. vysoký obsah pórov pre možnosť ukladania solí v štruktúre omietky bez jej poškodzovania.
  
  Sanačná omietka je charakteristická
  
  
• Vysokým obsahom pórov v štruktúre, čiže vysokou pórovitosťou, ktorá je asi 3 až 4-krát väčšia ako v klasickej vápennocementovej omietke
• Vysokou priepustnosťou pre vodnú paru (faktor µ < 12)
  
• Výrazne zníženou kapilárnou nasiakavosťou

 

 

Zdroj: Murexin s.r.o.