Vlhkosť parketám nesvedčí
Je známe, že kombinácia dreva s vodou nie je najšťastnejšia. Vedia to aj odborníci v stavebníctve a preto sa snažia vyhnúť zbytočnej vlhkosti všade tam, kde sa drevo v stavbách využíva. Pri parketách platí ten istý princíp a záleží aj na tom, s čím sa pri ukladaní dostávajú do kontaktu. Ako si nezabudovať vlhkosť do parkiet? Opýtali sme sa za vás.
Pri výbere parkiet sa zaoberáme ich kvalitou, štruktúrou, materiálom a farbou. Keď však nastane chvíľa pokladania parkiet, prenechávame často prácu odborníkom. Podobne by sme mali postupovať aj pri výbere metódy a materiálov, ktoré pri pokladaní parkiet budeme potrebovať. Nechať na odborníkov treba totiž aj podkladové vrstvy a v neposlednom rade aj voľbu správneho druhu lepidla. V opačnom prípade sa môže stať, že si do parkiet nechtiac zabudujeme aj vlhkosť, ktorá ich znehodnocuje.
Prečo sa parkety lepia?
Podlaha z parkiet je zložená z veľkého množstva jednotlivých drevených kusov, ktoré sa ukladajú vedľa seba. Vytvára sa tým súvislá plocha podlahy. Drevo je však prírodný materiál a má tendenciu pracovať. V teple sa rozpína, v chladnejšom prostredí sa mierne zmršťuje. Parkety, ktoré sú položené na systéme podlahového vykurovania sú takýmito cyklami zohrievania a ochladzovania prechádzajú denne niekoľkokrát. Dôsledkom takýchto teplotných výkyvov sú nedokonalosti, vytváranie nechcených škár, trenie jednotlivých kusov o seba, čo skracuje životnosť celej položenej podlahy a spôsobuje nepríjemnosti aj počas jej používania. Parkety od týchto vplyvov ochránime ich správnym uložením a prilepením na podklad. Tak zamedzíme ich pohybu, treniu kusov o seba či vydúvaniu alebo zmršťovaniu celej plochy podlahy.
Lepidlá kedysi a dnes
Lepenie podláh bolo kedysi menej ekologickou záležitosťou. V súčasnosti je nutné dodržiavať prísnejšie normy. Aj zákazník je v tomto smere náročnejší.
Akým vývojom prešli lepidlá na podlahy sme sa spýtali aj odborníka na túto problematiku, Ing. Martina Záborského, produktového manažéra spoločnosti MUREXIN.
Lepidlá na parkety a podlahové krytiny boli kedysi prevažne na báze syntetických živíc často s obsahom organických rozpúšťadiel. Išlo väčšinou o dvojzložkové zmesi, čiže ich bolo treba pred aplikáciou zmiešať v požadovanom pomere aby došlo k vytvrdnutiu. Syntetické reakčné živice mali relatívne krátky čas spracovania po zmiešaní, ktorý sa zvyšujúcou teplotou ešte skracoval. Tento technologický postup vyžadoval dlhšiu prípravu a bol komplikovanejší ako práca s lepidlami v súčasnosti.
Z ekologického hľadiska išlo o lepidlá ktoré zaťažovali životné prostredie a boli zdravotne závadné, čo nepriaznivo vplývalo na zdravie spracovateľov a tiež samotných užívateľov.
Ekologické zloženie bez negatívnych účinkov na životné prostredie a zdravie človeka je v súčasnosti trendom. Zo spracovateľského hľadiska sa preferuje jednozložková forma materiálov pripravených na okamžité spracovanie, aby bola aplikácia čo najjednoduchšia. Obľube sa tešia výrobky so širším uplatnením, (napríklad použiteľné bez obmedzenia na všetky typy parkiet) s krátkou dobou schnutia a tvrdnutia, aby sa vylúčili dlhé technologické prestávky predlžujúce celkovú dobu realizácie podlahy. Čo sa týka zloženia, dochádza k ústupu od lepidiel s obsahom rozpúšťadiel a rovnako aj lepidiel zo syntetických reakčných živíc ako sú polyuretány a epoxidy, ktoré obsahujú jedovaté isokyanáty. Aktuálne predpisy a nariadenia určujú maximálny možný obsah prchavých organických zlúčenín v regulovaných stavebných výrobkoch. V súčasnosti sa hlavne pri lepení parkiet preferujú lepidlá zamerané na technológiu modifikovaných silánových polymérov, ktoré neobsahujú zmäkčovadlá, isokyanáty, silikóny a vodu. Sú to jednozložkové lepidlá, ktoré reagujú s vlhkosťou zo vzduchu alebo okolitých materiálov, aby vytvorili veľmi stabilnú siloxánovú väzbu.
Drevené podlahy a nechcená vlhkosť
Už v úvode sme spomínali nepriaznivú kombináciu dreva a vody. Pri práci s drevom sa v stavebníctve dbá o to, aby bol materiál, ktorý sa ukladá do konštrukcie dostatočne vysušený, impregnovaný a vhodný na aplikáciu. Pri pokladaní parkiet či drevených podláh musíme dávať pozor aj na tú vlhkosť, ktorú by sme si mohli nedopatrením, konkrétne napríklad nevhodne vybraným lepidlom, vniesť do konštrukcie. Lepidlá na vodnej báze sú totiž rizikom práve v zmysle vlhkosti zabudovanej do konštrukcie. Ako ochránime drevené podlahy pred vlhkosťou pri jej realizácii a aké lepidlá voliť? Odpovedá Ing.Martin Záborský zo spoločnosti MUREXIN:
Lepidlá na báze modifikovaných silánových polymérov sú také, ktoré neobsahujú vodu ani zmäkčovadlá, jedovaté isokyanáty či silikóny. Sú jednozložkové a reagujú s vlhkosťou zo vzduchu a okolitých materiálov. Táto technológia nám zabezpečí, že si vlhkosť do podlahy jednoducho nezabudujeme. Výhodou je, že po vytvrdnutí vytvorí lepidlo spolu s ostatnými vrstvami súvislú, pevnú vrstvu, ktorá je stabilná a udržiava si svoje vlastnosti. Vrstva lepidla zabudovaná do podlahy je aj po viacerých rokoch tá istá vrstva lepidla – nekoroduje, nestláča sa ani sa inak nedeformuje.
Životnosť parketových podláh
Je vhodné uvedomiť si, že podlahy si vyberáme na dlhú dobu. Budú zabudované v našej domácnosti či kancelárii na niekoľko rokov a preto treba zabezpečiť, aby ich životnosť bola čo najdlhšia. Ďalším faktorom, ktorý si treba všímať sú materiály, ktoré si do podlahy pri jej realizácii zabudujeme. Kvalitné lepiace podklady na ekologickej báze zostávajú stabilné aj po rokoch a nie sú škodlivé pre naše zdravie.
Zdroj: Murexin